Hagia Sophia je jedným z najvýznamnejších symbolov mesta a patrí medzi prvé predstavenie nového byzantského štýlu a vzor pre následné byzantské stavby. Dokonca aj uprostred mnohých architektonických pamiatok Sultanahmet (stará mestská časť Istanbulu) zostáva táto starobylá budova jednou z hlavných atrakcií pre turistov.

Hovorí sa, že keď byzantský cisár Justinián v roku 536 prvýkrát vstúpil do svojho dokončeného kostola, zvolal: „Sláva Bohu, že som bol uznaný za hodného takéhoto diela. Ó, Šalamún, prekonal som ťa!“ Justiniánovi, vášnivému zástancovi kresťanskej viery  sa hovoril aj Bohom vyvolený. Nechal sa počuť, že vízia najväčšieho chrámu kresťanstva sa mu zjavila vo sne. Táto monumentálne stavba mala predstavovať  spojenie sakrálnej a sekulárnej moci. Podobne ako rímsky panteón, bola bazilika postavená na pravouhlom základe ale s okrúhlou kupolou.

Tzv. Justiniánov plán bol zverený do rúk architektom Anthémia z Trallu a isidora z Milétu. Výstavba sa začala v roku 532 a pracovalo na nej vyše 10 000 vojakov. Dielo bolo dokončené asi za šesť rokov a stálo vraj Justiniána 145 kilogramov zlata. Materiál bol dovážaný z celej krajiny, mramor až od Atlantického oceánu.

V roku 558 zemetrasenie zničilo kupolu a ešte za života Justiniána bola znovu postavená aj s posilnením vonkajšími piliermi, čím dodnes odoláva prírodným  silám.

Chrám je symbolom dlhej kresťansko byzantskej éry, takmer 1000 rokov bol miestom byzantských cisárov, bazilikou a korunovačným chrámom.

V roku 1204-1261 bol obsadený križiakmi. Po dobytí Konštantínopolu dal Sultán Mehmet II Dobyvateľ chrám prestavať na mešitu. Kríž v kupole bol nahradený zlatým polmesiacom, figurálne kresťanské mozaiky bol zakryté vápnom a interiér prispôsobený potrebám mešity. Hagia Sophia bola až do stavby modrej mešity v roku 1619 hlavnou mestskou mešitou a najposvätnejšou stavbou Osmanskej ríše hneď po Ka be v Mekke.

Chrám je ukážkou rôznych remesiel, relikvií aj miestom posledného odpočinku piatich osmanských sultánov.

Hagia Sophia (po turecky Aya Sofya) bola cisárovou správou svetu o bohatstve a technických schopnostiach jeho ríše.

Tradícia tvrdila, že oblasť okolo cisárskeho trónu v rámci cirkvi bola oficiálnym centrom sveta.

Od premeny na mešitu, po dobytí Konštantínopolu osmanskými armádami, až po ďalšiu premenu na múzeum v 20. storočí a premenu späť na fungujúcu mešitu v roku 2020, zostala Hagia Sophia jednou z najcennejších pamiatok Istanbulu.

V roku 1932 prezident Ataturk nechal mešitu sekularizovať, dal odkryť skryte kresťanské mozaiky a vytvoril z nej byzantsko osmanské múzeum. Pred časom sa mešita stala aktívnym miestom modlitieb.

Keďže Hagia Sophia je teraz opäť fungujúcou mešitou, vstupné sa neplatí a nemoslimovia môžu do budovy vstúpiť aj mimo modlitebných hodín. Návštevníci musia byť oblečení s rešpektom (žiadne šortky, krátke sukne alebo topy bez ramienok) a ženy by si pred vstupom mali nasadiť šatku. Pri hlavnom vchode si môžete bezplatne požičať šatky. Všetci návštevníci si musia pri vstupe vyzuť obuv.